Áno, je to istá pani, ktorá „šmahom ruky" zariadila, že sa prinavrátila povinnosť starostlivosti o čistotu a schodnosť chodníkov vlastníkom priľahlých nemovitostí v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, napriek „oslobodzujúcemu" rozhodnutiu z obdobia pred novembrom 2010, toho istého zastupiteľského orgánu Mestskej časti v predmetnej veci. Toto rozhodnutie, nielenže je, podľa môjho názoru, v rozpore s ustanovením čl. 5, ods.2 Charty základných práv EÚ a čl.18, ods.1 Ústavy SR, pretože ide o prikázanú, sústavnú a celoročnú starostlivosť o cudzí majetok, ale stavia do neriešiteľnej situácie predovšetkým starých dôchodcov a osoby zdravotne ťažko postihnuté, v prevažnej miere s viac, ako nedôstojnými dôchodkami, s ohľadom na ich celoživotné pracovné výsledky a celospoločenské prínosy.
Teda, ak pani poslankyňa a starostka Mestskej časti Bratislava Staré - Mesto má naozaj úprimný záujem o zvýšenie ochrany zvierat proti týraniu, čo nemožno vylúčiť, potom je mi úprimne ľúto nás občanov. V jej nazeraní sme takto oproti zvieratám zrejme v nižšom postavení, pretože nám upiera základné ľudské práva a dôstojnosť tým, že prijatím Všeobecne záväzného nariadenia Miestnym zastupiteľstvom nás zaväzuje k „otrockej práci" sa trvale starať o majetok, ktorý nám nepatrí - o čistou a schodnosť chodníkov, ktoré sú majetkom obce.
Avšak v prípade, že ľudské práva a dôstojnosť jej spoluobčanov u nej prevyšujú v zásade ušľachtilé zámery zvýšiť ochranu zvierat pred týraním, potom si myslím, že jej „manifestačný" príchod do podateľne Ministerstva spravodlivosti SR s petičnými hárkami a 20 000 podpismi za novelu Trestného zákona, mal poslúžiť iba jej osobnému zviditeľneniu sa a zvýšeniu vlastnej popularity. Takéto počínanie považujem osobne za farizejstvo.
Dobre zvažujme, komu dáme v budúcich voľbách svoj hlas. Nezabúdajme pritom ani na možnosť „krúžkovania".