Nájde sa v slovenskom parlamente „bohatier boží,

Autor: Jozef Miloslav Smrek | 7.4.2011 o 18:10 | Karma článku: 6,61 | Prečítané:  958x

čo zákon pošliapaný, na oltár vyloží"? Ten zákon, ktorým sú v civilizovaných a kultúrnych krajinách garantované ľudské práva a slobody. Takým je v štátoch EÚ  „Charta základných práv EÚ" a na Slovensku aj základný zákon - Ústava SR.

Obidva tieto základné dokumenty pre správu vecí verejných porušuje u nás cestný zákon, ktorý prikazuje, teda núti občanov SR - vlastníkov nehnuteľností priľahlých k chodníku, udržiavať po celý rok chodník schodný a čistý. Obce a mestá, ktoré sú skutočnými vlastníkmi chodníkom tieto povinnosti prenášajú na príslušných vlastníkov nemovitosti so všetkými dôsledkami prostredníctvom Všeobecne záväzných nariadení (ďalej len VZN), s právom uložiť pokutu pri zanedbaní tejto nanútenej povinnosti. Okrem toho vlastníkovi priľahlej nemovitosti vyplýva povinnosť uhradiť denné odškodné, resp. odškodné za trvalé následky úrazu, ak k nemu dôjde na chodníku pre zanedbanie povinnosti udržiavať chodník v schodnom stave. Uvedená povinnosť je, podľa môjho názoru, jednoznačne v rozpore s ustanovením čl. 5, ods.2 Charty základných práv EÚ a čl.18, ods.1 Ústavy SR, pretože ide o prikázanú, sústavnú a celoročnú starostlivosť o cudzí majetok. A pritom v Programovom vyhlásení vlády SR z augusta 2010 sa novovytvorená vláda zaviazala, že ľudské práva bude dôsledne chrániť a podporovať.

V tejto súvislosti si osobitnú pozornosť zasluhuje postoj Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré mesto k danej problematike. Miestne zastupiteľstvo tejto mestskej časti na svojom zasadaní v septembri 2010, pod vedením starostu p. A .Petreka, teda ešte pred novembrovými voľbami do samosprávnych ogánov miest a obcí, schválilo uznesenie, na základe ktorého bola zo VZN vypustená povinnosť vlastníkov priľahlých pozemkov starostlivosti o čistotu a schodnosť chodníkov. Na základe toho pribudli na mojom blogu k uvedenej téme články „Prvá lastovička smerom k ústavnosti...", „A prvá lastovička vo svojom lete" a „Výhoda alebo konflikt záujmov" (podrobnejšie viď

http://jozefmiloslavsmrek.blog.sme.sk/c/253181/Vyhoda-alebo-konflikt-zaujmov.html).

Po voľbách to isté Miestne zastupiteľstvo, pravda už v novom, pozmenenom zložení na základe výsledkov volieb do zastupiteľských orgánov miest a obcí a na čele s novou starostkou, p. Tatianou Rosovou, sa už na svojom 2. zasadnutí 15. 02. 2011  uznieslo, vrátiť veci do pôvodného stavu, teda uvaliť túto povinnosť opäť na občanov. Dve protichodné uznesenia v tej istej veci, v tom istom orgáne, v rozpätí  ½ roka!

Prečo?

Pretože nová starostka, p. Tatiana Rosová presadila to, čo si zaumienila zmeniť ešte pred voľbami.  Teda, starostlivosť o majetok obce (mestskej časti hl. mesta Bratislavy) nechala preniesť na občanov, a to ihneď na 2. zasadaní miestneho zastupiteľstva. Na 1. zasadaní si nechala schváliť najvyšší plat zo všetkých starostov mestských častí v Bratislave. Jej mesačný plat starostky 4 780 €  bol vyšší, ako mesačný plat premiérky (3 758 € ) a spolu s poslaneckým príjmom z NRSR bol jej mesačný príjem 8 195 €. Korektne však treba uviesť, že už na druhom zasadaní miestneho zastupiteľstva si pôvodne priznaný plat vo výške 4 741 € nechala znížiť (asi aj pod tlakom kritických ohlasov u občanov a v médiách - viď Bratislavské noviny č.6/2011)  na úroveň 3585 €, teda o 25%.

Za opätovné prenesenie tejto povinnosti na vlastníkov priľahlých nemovitostí k chodníkom  zahlasovala dvojtretinová väčšina poslancov miestneho zastupiteľstva. Je paradoxné, (podľa Bratislavských novín č.6/2011), že sú medzi nimi aj traja poslanci, ktorí ako poslanci predchádzajúceho miestneho zastupiteľstva hlasovali za zrušenie tejto povinnosti pre vlastníkov príľahlých nemovitosti. Medzi nimi aj poslanec miestneho zastupiteľstva a vicestarosta, pán Peter Osuský, člen OKS, v NRSR poslanec za MOST - HÍD. Skutočne pozoruhodné. Zaujímal by ma bonmot, (ktorými je on o.i. známy), ktorým sa pán poslanec pred vlastným svedomím vyviňuje zo zásadnej zmeny postoja - v rozpätí pol roka - k obhajobe ľudských práv občanov tejto republiky, ktorých v parlamente zastupuje.

Na základe uvedeného mi prichodí na záver iba skonštatovať, že „prvá lastovička smerom k ústavnosti" za súčasnej vládnej konštelácie s najväčšou pravdepodobnosťou asi nedoletí, že byť funkcionárom samosprávnych orgánov a súčasne i poslancom najvyššieho zákonodarného orgánu republiky je výhodou pre tých, pre ktorých je pohodlnejšie obetovať dôstojnosť a ľudské práva občanov, svojich voličov, než napr. ponamáhať si mozgy, ako zostaviť rozpočet obce tak, aby nebolo nutné prenášať povinnosti obce na občanov, a to i na starých a zdravotne ťažko postihnutých. Naviac, v súčasnom našom parlamente sa dobré veci rodia iba veľmi ťažko. Rokovania takmer o každom návrhu sú motivované v prvom rade mocenským zápasom jednotlivých politických strán o získanie stratenej moci, resp. o udržanie čerstvo získanej moci a až následne, ak vôbec, úprimným úsilím hľadať a prijímať riešenia v prospech občanov. Takže nádej, že niekto navrhne a parlament schváli potrebnú zmenu cestného zákona je v súčasnosti takmer nulová.

Alebo, žeby som sa mýlil?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?