Pozície tohto spôsobu vedenia politiky na Slovensku hádam od čias, keď sa vyrieklo ono povestné „ je po voľbách, zvyknite si", namiesto toho, aby sa postupom rokov oslabovali, sa naopak stále posilňujú. Toto moje konštatovanie je v zjavnom logickom rozpore s názorom tlmočenom v nadpise článku. Teda aspoň na prvý pohľad. Chcem veriť a podeliť sa s vami o moju vieru, že to tak nie je preto, lebo „vetrím", že prebleskol včera, teraz už nie náhodný, záblesk na zmenu tohto stavu na najvyššej úrovni našej politickej scény, na parlamentnej pôde Národnej rady Slovenskej republiky. A tým zábleskom bolo opakované hlasovanie v tej istej veci poslanca NRSR za KDH, pána Procházku. V tomto prípade pri hlasovaní o opozičnom návrhu zákona o dvojitom občianstve.
Odborno-kvalifikačná a osobnostná výbava pána poslanca Procházku oprávňuje k názoru (čo nie je, podľa môjho názoru celkom identické s prípadom pána poslanca Matoviča), že nejde o náhodu, ani o trucpolitiku, ale o konzekventné vyjadrenie premysleného názoru. On svoj postoj vyjadril slovami: „Politika pre mňa zatiaľ nie je abstraktná mocenská hra, ale starosť o konkrétnych ľudí a týmto zákonom sa dá ľuďom pomôcť skôr ako o deväť či dvanásť mesiacov".
Ajhľa! Politik, dokonca politik z vládnucej koalície, ktorý, ako prvá lastovička, celkom cieľavedome opakovane zahlasuje s opozíciou preto, lebo „týmto zákonom sa dá ľuďom pomôcť skôr...".
Pán poslanec NRSR Procházka týmto svojím počinom „načal" mocenskú politiku na Slovensku. Ako dlho budeme čakať na jeho nasledovníkov? Kedy si páni politici, predovšetkým zo strán súčasnej opozície, (ale nie len oni) uvedomia, že politika nie je v prvom rade o ich mocenských a s tým spojených zištných záujmoch, ale, že politika je o správe vecí verejných v záujme a prospech občanov. Kedy nezahlasujú za návrh len preto, lebo prišiel z koaličných, resp. z opozičných lavíc. Dokedy ešte bude v slovenskom parlamente strašiť oná povestná kliatba „Svätoplukových prútov", ktorá sa hádam prvý raz na tejto pôde prejavila výrokom „neblbnite, veď ten návrh podal Langoš".
Nie som naivný. Nemyslím si, že príklad pána poslanca Procházku, akokoľvek nasledovaniahodný, bude od zajtra nasledovaný. To nie. Chcem však veriť, že nebude ojedinelým a prispeje postupne k zmene súčasných, nezmieriteľne antagonistických vzťahov medzi opozíciou a koalíciou, na prospech nás všetkých, bez ohľadu na to, či sme sympatizantmi Radičovej alebo Fica.