Príkladov pre narušenie dôvery medzi koaličnými partnermi môžeme, bohužiaľ, nájsť určite u každej z koaličných strán. Napríklad posledne KDH pri hlasovaní o zvýšení spotrebnej dani z piva. Nie je bez zaujímavosti, že medzi štvoricou „výtečníkov", ktorí hlasovali s opozíciou, je aj poslanec P. Muránsky, ktorý sa už v parlamente „neslávne preslávil" rokoch 2004 a 2005 ako „hlásna trúba", v súvislosti s presadzovaním partikulárnych záujmov určitých lobistických skupín pri zmene vodného zákona, ktorá by umožnila výstavbu ropovodov a iných produktovodov na území chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. (Podrobnejšie viď http://jozefmiloslavsmrek.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=218003).
Myslím, že už je načase, aby si koalícia položila otázku, že aká je úroveň dôvery občanov Slovenska s jej počínaním vo vláde i v parlamente, pravdivo si na ňu odpovedala a podľa toho sa aj zariadila v ďalšom svojom počínaní.
V tejto súvislosti mi nedá, aby som sa nepozastavil nad tým, že či má MOST - HÍD vôbec morálne právo jednostranne vyhrocovať otázku dôvery v koalícii. Ako môžu voliči súčasnej koalície, medzi ktorých patrím aj ja, dôverovať strane, že bude plniť vládny program, ak jej konkrétne rozhodnutia sú protichodné?! Konkrétne vládna koalícia sa v Programovom vyhlásení vlády zaviazala potierať klientelizmus a korupciu. Ako z tohto uhla pohľadu hodnotiť počínanie strany MOST - HÍD tak pri obsadzovaní postu ministra životného prostredia, ako aj pri obsadzovaní ďalších funkcií na tomto ministerstva. Nie je to typický príklad klientelizmu, keď za „stiahnutého", odborne nekompetentného Martina Ružinského, navrhne strana ďalšieho, odborne rovnako nekompetentného, straníckeho nominanta? Stranícke vedenie, či sám Béla Bugár (?), tak odignorovali výhrady odbornej i laickej verejnosti vznesené proti prvému nominantovi.
Exemplárnym príkladom klientelizmu však je, keď riadiaci pracovník dostane takéto usmernenie od svojho šéfa:
„Dostal som príkaz od ministra, aby som za riaditeľa Sekcie medzinárodných vzťahov vymenoval bývalého riaditeľa Jána Mizeráka".„Zaskočilo ma to a niekoľkokrát som to odmietol. Ak je pán Mizerák pre neho garanciou smerovania, má na to právo, ale potom nie so mnou," povedal Jasík, čerstvo vymenovaný riaditeľ Štátnej ochrany prírody a po štyroch dňoch vo funkcii abdikoval, pretože odmietal tento hrubý zásah klientelizmu. Všetka česť!
Vážený pán Bugár, no nielen on, ale tiež aj predsedovia ďalších koaličných politických strán a hnutia, je najvyšší časť zamyslieť sa ako obnoviť upadajúcu dôveru vo vaše počínanie tak u vašich voličov a sympatizantov, ako aj u ostatných občanov Slovenska a zahraničných pozorovateľov.
